Kedysi dávno mestu Krakov vládol dobrý a vážený kráľ Krak. Postaral sa o to, aby Krakov prosperoval a jeho obyvatelia žili v mieri a blahobyte. Staral sa o bezpečnosť svojich poddaných. Jedného dňa sa však objavil nepozvaný hosť, ktorý vyvolal medzi ľuďmi hrôzu a veľký rozruch. Bola obrovská, telo mala pokryté zelenými šupinami, chvost dlhý niekoľko metrov, obrovské tlapy a ústa plné ostrých zubov. Bol to desivý Wawelský drak! Už samotný pohľad na votrelca bol mrazivý. Usadil sa v brlohu pod hradom a začal obyvateľom znepríjemňovať život. Požadoval, aby mu raz týždenne obetovali tučnú kravu, a ak požiadavku nesplnil, šíril spúšť medzi stádami ostatných zvierat. Stalo sa mu tiež, že uniesol mladé dievčatá.
Kráľ už nemohol dovoliť, aby neznesiteľná príšera ničila životy obyvateľov hradu. Keďže bol múdrym a rozumným vládcom, nedbal na hlas svojich poddaných. Oznámil, že rytier, ktorý porazí draka, bude bohato odmenený. Mnohí sa o to pokúšali, ale bez úspechu. Jeden po druhom zomierali, keď sa pokúšali netvora poraziť. Predtým o ňom počuli len z rozprávok, ale teraz museli čeliť skutočnému, chrliacemu oheň, s ostrými zubami a pazúrmi.
Dobyvateľ Wawelského draka
Situácia v krakovskej pevnosti sa zhoršovala, ľudia mali pochmúrnu náladu, obávali sa ďalších akcií plaza a v stádach začalo miznúť čoraz viac zvierat. Znepokojený kráľ sa rozhodol vyzvať draka na súboj. Ale kto to mal urobiť? Informácie o hľadaní odvážlivca boli odoslané do susedných kráľovstiev. Hľadali odvážlivca, ktorý by netvora porazil a za tento čin by dostal ruku krásnej princeznej. Do Krakova začali prichádzať zástupy odvážnych rytierov so šabľami v rukách a túžili po ruke kráľovskej dcéry. Bohužiaľ, nikto z nich draka neporazil. Krakovčania začali strácať nádej, že sa Krakov vyslobodí z jeho útlaku, keď sa zrazu v kráľovstve objavil Szewczyk Dratewka a oznámil, že vie, ako netvora zabiť. Nemal brnenie ani zbrane, ale zúfalý kráľ sa napriek tomu rozhodol dať mu šancu.
Švec mal šikovný plán. Zabil tučného barana a naplnil ho sírou. Hodil si ho na chrbát a vliezol pod dračie brlohy. Zostal pozorný, preplížil sa pod samotný vchod a čo najtichšie zviera vyhodil. Vyzeralo to klamlivo ako živý tvor, takže drakovi netrvalo dlho, kým sa o lačné sústo začal zaujímať. Zlákaný vôňou čerstvého mäsa vyšiel z brlohu a zožral barana. Zrazu začalo pociťovať obrovský smäd. Síra, ktorou bolo zviera naplnené, ho začala tak páliť, že neustále dýchal oheň. Vrhol sa do Visly a pil a pil a pil… Bol čoraz väčší, čoraz nafúknutejší a vo Visle bolo čoraz viac vody. Zrazu sa ozvala obrovská rana a drak praskol! Krakov sa tak zbavil netvora, ktorý znepríjemňoval život jeho obyvateľom. Švec Dratewko zabil wawelského draka a v súlade s kráľovým sľubom dostal kráľovu ruku, oženil sa s ňou a žili šťastne až do smrti.
Kde žil Wawelský drak?
Podľa legendy jaskyňu (Dračiu jaskyňu), ktorá sa nachádza na úpätí vrchu Wawel, obýval Wawelský drak. Toto miesto je možné navštíviť aj dnes, našťastie bez strachu z konfrontácie s netvorom. Vchod do jaskyne pozorne stráži jeho menej hrozivý dvojník, s ktorým sa môžete odfotiť na pamiatku, alebo ak budete mať šťastie, uvidíte ho chrliť oheň. Celková dĺžka chodieb v jaskyni je 270 m, výška 10 m a celková dĺžka prehliadky 81 m. V blízkosti jaskyne sa nachádza pamätná tabuľa z roku 1871, ktorá pripomína knieža Kraka, zabijaka drakov. Je to symbolické miesto, jedno z najnavštevovanejších turistami a veľmi obľúbené samotnými Krakovčanmi.
Legenda o Wawelskom drakovi v poľských kronikách
Legendu o wawelskom drakovi prvýkrát zapísal na prelome 12. a 13. storočia jeden z najvýznamnejších kronikárov poľských dejín a autor poľskej kroniky Wincenty Kadłubek. V nasledujúcich storočiach sa legenda opakuje (pravdepodobne prepisom od Kadłubeka) u anonymných kronikárov z 13. a 14. storočia. Konkrétne sa príbeh Wawelského draka opisuje v Poľsko-sliezskej kronike, Dzierzwskej kronike a Kronike poľských kniežat. Ďalším známym kronikárom, ktorý zaznamenal túto legendu, bol Jan Długosz, ktorý žil v 15. storočí. V nasledujúcich storočiach bola legenda o wawelskom drakovi mnohokrát zapísaná, ale ako to už pri legendách býva, jednotlivé verzie sa líšili. Je zaujímavé, že pravdivosť legendy bola spochybnená až v roku 1555. Ako prvý tak urobil vtedajší tajomník poľského kráľa Žigmunda I. Starého – Marcin Kromer.
